Termálne kúpalisko Podhájska má jedinečnú liečivú geotermálnu vodu. Táto unikátna voda, zložením podobná vode Mŕtveho mora, vyslúžila stredisku prezývku “slovenské Mŕtve more”. Pochádza ešte z treťohorného žriedla a v jeho spodných vrstvách našli zuby rýb, pelové zrnká a iný vtedajší biologický materiál. Voda v prameni má teplotu neuveriteľných 80°C a musí byť schladzovaná. Obsahuje množstvo jódu, ktorý ju sfarbuje do hneda. Termálne kúpalisko Podhájska poskytuje návštevníkom možnosť oddychu a rekreácie tak v letnom ako i v zimnom období. Súčasťou komplexu je aj Wellness centrum s rôznymi službami ako masáže, sauny a pod. Návštevníkov kúpaliska tvoria nielen Slováci, ale aj turisti z Čiech, Poľska, Maďarska, Rakúska a iných krajín. Počas letnej sezóny je návštevníkom k dispozícii deväť bazénov a tobogán. Súčasťou termálneho kúpaliska je aj novotvorené Wellness centrum Aquamarin.

Zrúcanina sa nachádza južne od obce Podhájska.

Kedysi honosné a rozsiahle sídlo pavlínskych mníchov, s kúpeľmi, so záhradou, školou, s nemoscnicou, rozsiahlimi pozemkami a čulým hospodárstvom. Dnes zostali len ruiny národnej kultúrnej pamiatky obrastené zeleňou a zdevastované človekom.

Zachovali sa tri krídla kláštorných budov okolo rajského dvora a krátke krídlo vybiehajúce na sever. Z kostola, ktorý uzatváral dvor na západnej strane, sa zachovalo iba presbytérium.

Gýmešský hrad je hradná zrúcanina na strmom kremencovom kopci Dúň (514 m n. m.) na južnom svahu pohoria Tribeč, zhruba 5 km na sever od obce Jelenec (Gýmeš). Zrúcanina je výraznou dominantou širokého okolia. Gýmeš je jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáčovcov – spolu s Haličským zámkom.

Horizontálne pôsobiacu siluetu stredovekého hradu modelujú tvary zachovaných častí obvodového muriva a konštrukcií hradných budov a opevnení. Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby; neskorobaroková architektúra kaplnky je čitateľná najmä členením stien zdvojenými pilastrami a profilovanými rímsami, ktoré kedysi niesli klenbu priestoru.

Arborétum Mlyňany Slovenskej akadémie vied je chránený areál v obci Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou v okrese Zlaté Moravce. Má rozlohu 67 ha, a za chránený areál bol vyhlásený v roku 1951. V súčasnosti je arborétum vedeckým pracoviskom SAV. Pre verejnosť je sprístupnené celoročne, s výnimkou niektorých sviatkov. Ide o najvýznamnejšie dendrologické zariadenie Slovenska, v zbierkach ktorého sa nachádza viac ako 2300 druhov drevín zo Stredomoria, Ameriky, Afriky a Ázie.

Hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia s cieľom brániť južný prístup k stredoslovenským banským mestám. Za miesto jeho výstavby bola zvolená skalná vyvýšenina obklopená močaristým územím. Na jej najvyššom mieste postavili gotický hrad, ktorý sa stal súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stal hradom kráľovským.

Z hradu sa zachovalo murivo horného hradu s gotickým palácom, východná bašta (využívaná ako čajovňa), juhozápadný bastión (slúži ako amfiteáter). Súčasťou areálu je Dobóovský renesančný kaštieľ zo 16. storočia a kapitánsky dom so západnou baštou, sídlom Tekovského múzea, ktoré je správcom hradu.